Juhovýchodná Ázia 2010 Siem Reap - Kambodža

Autor: Peter Čokina Ševčík | 16.1.2011 o 6:46 | (upravené 22.1.2011 o 22:40) Karma článku: 4,13 | Prečítané:  781x

Vyplnili sme, čo sa dalo a poďho konečne do Kambodže. Ha-ha-ha, tak to sa tu niekto pomýlil, keď si myslí, že do Kambodžského kráľovstva sa ide bez trojitej kontroly.

30.1.2010 Cesta Bangkok Siem Reap Kambodgia

Skoro ráno sme vstali, zbalili vercajch, dole na recepcii urobili chack out a šviháme si to plne naložení na hlavnú vlakovú stanicu, aby sme stihli vlak 5:55. Pre super polohu nášho hostela Lub D sa dokážeme v podstate za pol hodinku pešej chôdze dostať do centra k pamiatkam, prípadne na vlakovú stanicu, a ambasáda Vietnamu tiež nie je až tak ďaleko. Iné ambasády sú tiež blízko, ale zdá sa. akoby ich premiestňovali ako kočka mladé. Americkú a austrálsku asi nepresunú, pretože sú to oproti ostatným obrovské komplexy. Našu slovenskú tiež premiestnili bohviekam a podľa odkazu na mape sme ju nenašli..

vlakCestou ranným Bangkokom nás zastavil normál taxík a pýtal sa, či nechceme zviesť. Dojednali sme cenu na 250 Bahtov pre všetkých, a tak sme nemuseli plne naložení šliapať pol hodiny kvôli pár centom na osobu. Ráno sme si kúpili lístky vlakom na hranicu s Kambodžou, čo nás vyšlo smiešnych 48 Bahtov. Zhruba 1€ za 250 km cesty – to je, myslím, neodolateľná ponuka. Cestovky, ktorých je tu všade na okolí ako prachu na cestách Kambodže, nás boli ochotné odviezť za 450 Bahtov až do Siem Reap klimatizovaným autobusom alebo za 800 až 900 Bahtov mikrobusom a víza na hranici vybaviť za 1200 – 1400 Bahtov. Pri našej skúsenosti nás to vyšlo na osobu 48 Bahtov za vlakový lístok na hranicu, tuk tuk z hraníc k ambasáde Kambodže 20, víza 1000 Bahtov a taxi do Siem Reapu 200 bahtov. Voči najnižšej cene cestovky sme ušetrili cca 600 Bahtov a získali pohodlnú cestu vlakom 3. triedy, v ktorom boli na strope umiestnené rotujúce ventilátory, koženkové sedačky, dostatok miesta a uvoľnená atmosféra. Vlak síce stál pri každej palme, ale časovo je na hranici v rovnakom čase ako Bus.

 

Výhoda cesty vlakom spočíva aj v tom, že sa človek môže poprechádzať, nosia tam občerstvenie ľudkovia z dediny a hlavne počet travellerov je tam oproti busom veľmi nízky, čo je výhoda na hranici. 5-hodinová cesta vláčikom ubiehala monotónne ešte monotónnejšou thajskou krajinou. Samé ryžové polia, palmy a džungľa. Celkovo krajina vyzerá veľmi neusporiadane a políčka sú rozhádzané dosť nesystematicky pomedzi akési nezúrodnené úseky. Možno sa mýlim, pretože krajina určite vyzerá inak teraz po zbere ryže, keď je všetko suché, mnohé polia sú povypaľované a kadečo je polámané.

 

 

Zhruba o 11:45 sme pristáli v pohraničnom mestečku Aranyaprathet, ktoré hraničí s Kambodžským Poipetom. Na vlakovej stanici nás zastavil tuktukár a uhádali sme ho na 90 Bahtov, aby nás doviezol na hranicu. Komické bolo, že nás najprv doviezol na pozemok hneď vedľa konzulátu Kambodže, kde nám ponúkli vybavenie víz za 1200 Bahtov na osobu. Samozrejme, že po skúsenostiach sme hneď vedeli, že sa jedná o podfuk, keďže vás hneď ubezpečujú, že je to všetko zdarma a zaplatíte len vízum atď. A tak som spolucestujúcim nakázal, aby nevystupovali z tuktuku a krútili hlavami na znak nechcenia tohto biznisu. A potom som povedal Thajcovi, že sám vidí, že ľudia nechcú ísť a ja s tým nič nezmôžem, a tak tuk tuk chtiac-nechtiac vyrazil o 20 m ďalej ku konzulátu, kde sme vyplnili potrebné formality, zacvakali 1000 Bahtov, na počkanie vzali víza a tuk tuk nás potom odviezol na hranicu podľa dohovoru. Zaplatili sme mu 100 Bahtov za ochotu a postavili sme sa do radu k pasovej kontrole.

ambasada

Na hranici bolo akosi teplejšie. A pekne som sa potil so svojimi dvoma báglami.

Po prechode pasovou kontrolou sme vošli do úplne iného sveta chaosu. Chlapík s visačkou na košeli nás hneď poslal kdesi bokom po ďalšiu pečiatku. Keď som sa ho spýtal, prečo to robí, keďže žiadna seriózna značka neukazovala smerom, kam ukazoval on, odpovedal, že je to jeho povinnosť. Ok, tak sme tade išli a naše obavy sa rozplynuli, pretože sme sa dostali na stanicu, kde sme vyplnili ďalšie doklady o zdraví. Vyplnili sme, čo sa dalo a poďho konečne do Kambodže. hranica Kambodža

Ha-ha-ha, tak to sa tu niekto pomýlil, keď si myslí, že do Kambodžského kráľovstva sa ide bez trojitej kontroly. A znovu stojíme v rade a čakáme, až nám dôležitý úradník prezrie pasy, znovu nás zoskenuje a pošle konečne kosiť lekvár, zatiaľ čo do bezcolnej zóny vchádzajú domáci s nákladiakmi plnými upletených košov, kárami, ktoré sami ťahajú, bicyklami a mopedmi. Naveľa vychádza z búdy zvanej colnica, keď tu ma zastaví ďalší colník a zbežne sa pozrie do môjho pasu. Tak toto, hovorím si, snáď ani pravda nie je.

 

1 krok v Kambodži

Po hodinke naťahovačiek sme sa ocitli v kráľovstve chaosu a chudoby. Oproti chudobnému Thajsku dosť poznateľný rozdiel. Hneď nám išli po krku taxikári a lámači turistov na ich super výhodné ceny. Ale my sme odolávali, ako sa dalo. Jeden taximan si nás vzal na mušku a pomaly nás sledoval,  neustále prehováral, až kým sme nevošli do obchodíku nejakej rodinky a nedali sme si tam po malej plechovke piva za 1 USD. On tiež vystúpil z auta, sadol si von s domácimi na pokec a trpezlivo čakal. Jeho čakanie bolo korunované úspechom a po dohode nás všetkých piatich naložil do auta a za 900 Bahtov nás viezol Národnou cestou číslo 6 do Siem Reapu. Cesta je to úctyhodná. Takú dlhú a rovnú cestu som v živote nezažil. Nekonečná rovina, krajina ako dlaň, proste nuda ako vyšitá. Severozápad Kambodže je fakt jedna suchá, a podľa mňa nehostinná rovina, na ktorej rastie zopár hájov z tropických stromov, možno ryža a divoká tráva. V čase keď sme ňou prechádzali my, bolo asi obdobie sucha a krajina skutočne podľa toho vyzerala.

Takto sa moji spolucestovatelia tlačili na zadnom sedadle ako sardinky celých zhruba 160 km Ale čo viac si môže cestovateľ priať za svojich 2,5 €?

byvanie

Nakoniec sme sa akosi priviezli až do Siem Reap. Na prvý pohľad mestečko hotelov a biznisu. Myslím, že sa jedná o ekonomický zázrak Kambodže, pretože sa v jeho tesnej blízkosti nachádza známy komplex Ankor Wat. Siem Reap mi pripomínal Las Vegas. Umelo vybudované mesto uprostred jedného ohromného ryžového poľa. Na začiatku mesta nás náš taximan vysadil na parkovisku tuk tukov s tým, že do mesta nechce ísť kvôli polícii. Preto nás prevzal tuktukman a v cene taxi nás zadarmo odviezol do hostela na 20. uličke. Hostel Home sweet home je vkusne zariadená ubytovňa, kde sme dostali 5-posteľovú priestrannú izbu s pokazenou klimatizáciou, ktorú nahrádzal veľký stropný ventilátor. Kúpeľňu vyriešil tunajší architekt bezhlavým spôsobom a človek mohol popri sprchovaní sedieť aj na záchode. Pri sprchovaní som zároveň vykonával očistu sanitárneho zariadenia kúpeľne. Na izbe bol slabučký signál wi-fi, a tak som musel chodiť na blízky balkón tak ako ostatní spolubývajúci. Inak všade čisto a poriadok.

strom

Večer sme sa rozbehli poobzerať mesto a ďalší hostel, pretože tento som bookoval z núdze, lebo Kmher in ankhor mali na tento deň obsadený.

Našťastie sme presne vedeli polohu hostela z mapy na stránkach hostels com, a tak sme si mysleli, že nájsť ho bude brnkačka. A aj bola: asi po hodine chodenia hore-dole a vypytovania sa. Reklamná tabuľa na hostli bola tak šikovne umiestnená, že som si ju nevšimol ani na druhý deň, a to som presne vedel, čo hľadám. Proste splývala s okolím. Nakoniec sme sa stretli s pani domácou a dohodli sa, kedy na druhý deň urobíme check in. Večer sme sa ešte vybrali pozrieť mesto.

Dali sme si veľmi chutnú večeru za 3 USD a čapované pivo za 1 USD, čo pri dnešnom kurze úbohého dolára činí asi 0,75€. Čapované pivo Angchor. Zájsť si na čapákav Kambodži, prípadne v Ázii ako takej nie je len tak. Taký podnik treba najprv nájsť pretože ich je dosť poriedko.

Cestou sme si dohodli ešte masage pre nás všetkých na druhý deň večer a pobrali sa unavení niečo pospať.

 

Pokračovanie článku: http://cokinasevcik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=254049&bk=32287


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Rosetta narazila do kométy, lúčila sa aj v slovenčine (minúta po minúte)

Historická misia skončila po dvanástich rokoch.


Už ste čítali?