Juhovýchodná Ázia 2010 Bangkok 2

Autor: Peter Čokina Ševčík | 7.1.2011 o 5:14 | (upravené 22.1.2011 o 22:51) Karma článku: 1,97 | Prečítané:  870x

Keď dážď utíchol, prekľučkovali sme k ambasáde a odtiaľ na metro smerom na Train station zistiť lístky na zajtra do kambodžského kráľovstva.

28.1.2010 BANGKOK

Ráno sme sa vybrali trošku neskôr obdivovať pamiatky.

Pešo sme sa prechádzali až pod most, kde sa nachádza centrálne mólo pre lode plávajúce po rieke ako mestská doprava. My sme si v naivnej predstave o nekonečnom využívaní lodí ako presúvala kúpili celodenný lístok za 150 Bahtov, čo je asi 3,5 € a vydali sme sa po rieke obdivovať Bangkok. Jednoznačne môžem povedať, že mesto sa mi z tejto perspektívy zdalo najkrajšie, a to nehovorím o našej večernej plavbe späť, keď sa na chrámoch blýskalo zlato a vytváralo nádhernú hru svetielok okolo celej budovy.

Po pristátí na móle, ktoré je mimochodom veľmi rýchle a presné, sme vybehli pri chráme XY z móla a opäť sa ponorili do všadeprítomného humbugu stánkarov a predavačov všeličoho. Tu sme stretli mladíka, ktorý nám ochotne ukázal na mape cestu k pamiatkam, pri ktorých sme nemuseli mať dlhé nohavice a rukávy. Nezabudol nám povedať, že keď si zoberieme TUK TUK, čo je motorka s tromi kolesami a vzadu vozí turistov, môžeme sa zastaviť v Exporte. Je to super obchod, v ktorom si on kúpil perfekt prsteň a lacno.

A tak sme schmatli starkého stojaceho aj s jeho TukTukom priamo za ním a on nás bol za 30 Bahtov ochotný odviezť aj k Budhom, aj do obchodu. To, čo sa stalo potom, nám vôbec nevadilo, pretože sme trhové typy a radšej si vychutnáme atmosféru mesta ako nekonečný zástup chrámov a zlatých sôch Budhu.

sofer

Starký nás odviezol do jedného menšieho chrámu, kde sme si trošku postáli v posvätnej atmosfére, ktorá cudzincovi podľa mňa aj tak nič nehovorí, a pobrali sme sa so starkým najprv do zlatníctva a potom do toho Export obchodu. Vykľulo sa z neho honosné diamantovníctvo. Nepopierateľne tam mali skutočne krásne šperky a pri cenách človek nemusel siahať po kyslíkovej maske. Rozprávala sa s nami nevtieravá pani snažiaca sa hovoriť rusky a bola veľmi seriózna. Netrepala bludy a stavala sa k obchodu triezvo a s prehľadom. Ako sama povedala, každý musí sám vedieť, koľko dokáže investovať. Pretože majú aj diamanty takej hodnoty, že by sme spadli z nôh. A tak sme sa popozerali, povypytovali a vypoklonkovali z obchodu von.

Boli sme radi, že sme mohli niečo také navštíviť, veď taký diamant to nie je len tak. Dedo hneď ukázal poukážku, ktorú dostal na benzín za to, že nás do obchodu priviezol. A pýtal sa, kam to bude ďalej. Tak som mu vysvetlil, že nás môže voziť na striedačku, raz do obchodu, raz k Budhovi. Starkému sa hneď vykúzlil úsmev na tvári a od samej radosti nevedel rýchlo ani naštartovať tú svoju starú herku.

Zaviezol nás k Ležiacemu Budhovi, k pamiatke, ktorá je taká veľká, že odfotiť si ho celého je prakticky nemožné už len preto, že ho zakomponovali do chrámu. Vstupné sme si v ten deň ani nekupovali z dôvodu chýbajúceho vhodného chrámového oblečenia. Dedo nás ešte predtým povozil trošku po meste, čo bola super zábava na čerstvom vzduchu s podporou hlasného vtrkotu jeho Tuk tuku.

svatina

Niekde medzi tým sme sa zastavili v predajni látok a krajčírstve u akýchsi arabských slizkých obchodníkov, ktorých prístup mi je tak cudzí ako tučniakovi varná kanvica. Tak ochotných a lepkavých ľudí obchádzam na míle ďaleko, ale tu sa nedalo, Dedo povedal, že ešte jeden obchod a jazda je for free. A tak sme počúvali chvastúňov zo saudskej Arábie alebo ktorej Alahovej diery, ako oni dokážu za pár hodín ušiť oblek na mieru vo vysokej kvalite a majú veľmi kvalitné látky atď.. Potom sme chvíľu posedeli, poprehŕňali sa v katalógoch typu James Bond a s pomyslením, že ako montérky na stavbu by bol ten oblek na mieru veľmi nepraktický, sme im ukázali chrbát.

Dedo, spokojný so zárobkom 3 kartičiek na benzín, nás odviezol k ležiacemu Budhovi a tam nám seriózne oznámil, že už musí ísť, pretože nemá čas na nás čakať. Súhlasili sme.

Od ležiaceho Budhu sme odpochodovali k rieke, kde sme chceli stihnúť aspoň poslednú loď, aby sa nám trošku oplatila naša superdrahá plavba za celodeny lístok. Na móle sme si zistili cenu jednosmerného lístka po rieke, čo činí asi 13 bahtov, takže pri kúpe celodenného lístka sme prerobili cca 100 bahtov. Ale berieme to všetko športovo, však sme neprišli šetriť, ale cestovať a podobné výdavky v neznámom svete sú bežné.

Cesta večernou riekou, ako som už písal, je asi najkrajší zážitok, ktorý mám z Bangkoku. Chrámy sú pekne osvetlené, mrakodrapy tvoria zaujímavú kulisu a všetko odušu svieti a bliká. Dokonca sme našli aj kresťanský kostol s krásne vysvieteným modrým krížom na vrchole. Bol zastrčený niekde pri vode asi tak ako všetky móla, ktorým sa tu hovorí Pier.

Cudzinec má čo robiť, aby k prístavu vôbec našiel cestu. Väčšinou sú zastrčené v úzkych uličkách vedúcich smerom k rieke a návesť k nim neexistuje žiadna, preto sa treba donekonečna pýtať na Bot.

Bangkok 29.1.2010

Ráno prišlo rozhodnutie konečne si ísť pozrieť tie nádherné a toľko opisované pamiatky.

A tak sme sa vybrali okolo 9. hodiny von v dlhých nohaviciach, aby nás tam vôbec pustili. Hľadanie raňajok nám zabralo hodinu, jedenie pečeného kuracieho stehna ďalšiu polhodinku a už aj sme šliapali smerom k mólu na loď.

molo

Samozrejme, ako inak, sme cestou objavili salón s thajskou masážou,  cenou 150 Bahtov za hodinu masege.. A tak si hovorím: už 3 dni chcem ísť na masage, všade je po 300 Bahtov, a teraz by som bol idiot, keby som to nevyužil. A hneď sme sa dali všetci traja masírovať. Ja a Jose sme si objednali Thajskú a Janka olejovú masege za 300. Úctivo nás nechali poobliekať sa do ich dresu na masírovanie a začali nás lámať a stláčať a kadejaké krkolomné atrakcie s nami robiť. Keď ma mladá Thajčanka začala tlačiť lakťom do slabiny, tak jej hovorím, že keď mi toto urobí moja žena doma, tak ju mám sto chutí zabiť, a tu si ešte za to zaplatím. Masérka sa smiala a ďalej pokračovala v: Lámal ho a dával.....

Po masage sme usúdili, že sa cítime skvelo a tento pocit mám ešte aj teraz na druhý deň, keď vo vlaku smerujeme do Kambodže. To mi iba potvrdilo správnosť našej voľby a som rád, že ma niekto za moje 4 € hodinu poriadne naťahoval.

Hneď ako sme vyšli zo salónu, prišlo ďalšie rozhodnutie, kvôli ktorému som zase nevidel toľkú krásu Budhovu. Trošku sme pozabudli na víza, ktoré nám mali o 15. hodine vydať na Vietnamskej ambasáde. Pozriem na hodinky a zisťujem, že je 14 hodín a keď sa zvezieme SKY TRAINOM, tak to akurát stihneme. A tak sme zašli k centrálnemu mólu, ktoré je asi jediné situované pod mostom. Schodmi sme vystúpili hore na nástupište SKY Trainu a kúpili si lístok za 25 bahtov na zastávku blízko golfového ihriska vzdialenú pešky asi 20 minút od ambasády. Len čo sme dorazili na našu konečnú, začalo popŕchať a po chvíli sa z toho vykľul pekný tropický lejak. Trval asi pol hodinku, ale čo sa týka intenzity, tak to sa u nás vidí málokedy. Vyzeralo to, akoby niekto vylieval na diaľnici nad nami cisterny s vodou.

Keď dážď utíchol, prekľučkovali sme k ambasáde a odtiaľ na metro smerom na Train station zistiť lístky na zajtra do kambodžského kráľovstva. Chceli sme si vziať taxík, ale 200 Bahtov za 3 zastávky metrom bola trošku prehnaná suma. Na druhej strane sme o asi pol kilometra ďalej stretli Tuk tuk a ten pýtal 300. Neviem, či vyzerám ako Michael Jackson, ale takúto šupu 100 metrov od nástupišťa metra určite nemôžem zaplatiť.

Netrvalo dlho a už sa veziem pohodlne a rýchlo metrom za 20 Bahtov priamo až na Railway station Bangkok.

vlakova hala

pokračovanie článku : http://cokinasevcik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=253409&bk=98005

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?